Vysokoškolské štúdium v zahraničí
26.09.2018
Dlho som zvažovala, ako opísať to, čo som prežívala, keď som došla prvýkrát na univerzitu do Dánska. Hneď na začiatok ti poviem, že to nebolo nič typu: „Konečne som tu!”. Myslela som len na to, že chcem ísť domov.
Preto ti chcem opísať, ako to tu chodí. Aby ťa niečo nezaskočilo tak ako mňa. Je to však len o zvyku. :)
1. Vybavovačky
Som tu síce krátko, no musím povedať, že 2 týždne v Dánsku zo mňa spravili úplne iného človeka. Vždy som bola hanblivá a vždy som musela predýchať fakt, že niekomu idem zavolať. Keď sme však došli do Dánska (s tým, že nemáme kde bývať -čo bolo naše nedorozumenie, vždy čítajte rules hocikam idete!), všetko sa zmenilo.
Bolo bežné, že sme volali rôznym companies alebo landlordom viackrát do dňa. Tu neplatí, že keď ti povedia, že sa ozvú naspäť, aj to tak urobia. Nie. Dáni majú na všetko čas. Preto im musíš vyvolávať nonstop a nonstop žiadať určité veci, lebo inak by si sa k nim nikdy nedostal/-a. :D
Takto nakoniec vyzerá moja izba a jej výhľad
2. Dochádzka
Trošku tajne som dúfala, že dochádzka do školy sa nebude až tak riešiť (ako napríklad na strednej škole). Čo ma však naozaj prekvapilo, že na prejdenie ročníka musíš mať minimálne 80-percentnú dochádzku.
Nie je to síce nič tragické, pretože hodiny sú zaujímavé a viem, že ak niečo vymeškám, je to len moja chyba. Horšie bude, ak budeš naozaj chorý/á (ako som momentálne ja) a budeš sa musieť premôcť a prísť v daždi do školy. Samozrejme, ak máš pádny dôvod (určite ti o tom v škole spravia prednášku, ale basically ak máš potvrdenie od lekára, musíš súrne vycestovať domov...), nemusíš sa ničoho báť.
Na ceste do školy
3. Počasie
Ako som už spomínala dážď, rozhodla som sa ho zahrnúť celkovo do ďalšieho bodu. Pre Dánov prirodzená vec, pre internationals trošku problém. Pravého Dána spoznáš tak, že keď ty vyjdeš z domu v kabáte (aj keď je len začiatok septembra), on vyjde v šortkách a mikine. A to nehovorím o tom, že všetci ešte stále nosia šľapky!
Takto to tu vyzerá, keď prší a zároveň svieti slnko
Takisto veľmi ľahko spoznáš, kto tu vyrastal a kto došiel zo zahraničia. Ak sa rozprší, ľudia z cudziny sa rozutekajú a hľadajú miesto, kde sa môžu schovať. Dán ani nezrýchli krok, nemá dáždnik a je mu jedno, že zmokne. Preto som bola zaskočená, keď sme z univerzity mali naplánovaný výlet kvôli projektovej práci a tak pršalo, že sme si mysleli, že sa to preloží. Nakoniec sme boli všetci sklamaní a hlavne zmoknutí. :D
4. Výučba
Čo sa týka vysokej školy, musím povedať, že naozaj je to úplne iný prístup ako na Slovensku. Mám za sebou prvý týždeň (študujem Architectural Technology and Construction Management) a už ideme hneď do praxe.
Prvý týždeň sme kreslili a projektovali. Teraz sme dostali projekt spojený s výstavbou v časti Aarhusu. Hneď vás zadelia do skupín (a nečakaj, že budeš v skupine so svojím/svojou kamarátom/kamarátkou! Lecturers si dávajú naschvál pozor, aby vybrali do skupiny ľudí inej národnosti, čím vás chcú nielen zblížiť, ale takisto im ide o to, aby ste vystúpili zo svojej komfortnej zóny).
Dni, keď som došla zo školy domov a hodila “nap” už končia. Musím sa pripravovať do školy, a hlavne na projekty. Ale nesťažujem sa, toto bol ten dôvod, prečo som sa rozhodla, že chcem ísť študovať do zahraničia.
5. Prístup ľudí
Toto je niečo, na čo som naozaj zo Slovenska nebola zvyknutá. Ak potrebuješ poradiť alebo sa nevieš niekam dostať, aj okoloidúci ti s úsmevom všetko vysvetlia. V mnohých prípadoch sa vyberú s tebou na miesto, aj keď predtým išli úplne inam.
Ďalší príklad je, keď som utekala na autobus a vodič ma počkal. Sú to síce malé veci, no určite potešia (a zároveň aj zaskočia). :)
O Dánoch sa hovorí, že si držia odstup, no už aj v mojom programe ich mám veľa a myslím si úplný opak. Samozrejme, nečakaj, že vždy spravia prvý krok, v mnohých prípadoch ho musíš spraviť aj ty (a nielen v prípade, že sa chceš baviť s Dánmi). Celkovo sú však veľmi milí, ochotní, a hlavne vždy usmievaví!
6. Jedlo
Všetko je tu drahé, ale ak chceš, vieš aj ušetriť. Brigádu zatiaľ nemám, no snažím sa to uľahčiť rodičom najviac, ako sa dá.
Nakupujem výhradne večer, pretože vtedy sú potraviny oveľa lacnejšie (ovocie, zelenina, pečivo, mäso) a hlavne, čo ma najviac prekvapilo, čerstvé ovocie/zeleninu dodávajú večer. Čiže sa nemusíš báť, že si ráno musíš privstať, aby si mal jedlo čerstvé. Stačí ísť hodinu pred záverečnou do obchodu a zabiješ dve muchy jednou ranou.
Takisto v Dánsku funguje systém, že pokiaľ reštaurácie nepredajú svoje jedlo do určitého času pred záverečnou, jedlo rozdajú ľuďom. Viacerí tiež chodia za obchodmi do kontajnerov a potraviny si berú odtiaľ zadarmo. Nie, nie je to ako u nás na Slovensku. Tu to jednoducho funguje tak, že pokiaľ napríklad banány začnú mať malé čierne bodky na svojej šupke, už to nemôžu predávať. Aj keď tie banány neboli ani rozbalené. Prvý týždeň sme preto robili s kamarátmi banánové palacinky a cookies, pretože sme ich mali neskutočne veľa. :D
Takto nejako to vyzeralo v našej chladničke. :D (fotka je, samozrejme, len ilustračná)
S kúskom odvahy ide všetko ľahšie
Nie som tu síce dlho, začiatky neboli vôbec ľahké (nechcem ani stresovať o tom, že sme sem s priateľom šli s tým, že budeme bezdomovci, ale o tom v ďalšom článku:)), no dôležité je sa nebáť a nehanbiť. Dáni takisto nemajú angličtinu ako materinský jazyk, takže každé tvoje zakoktanie chápu, veľakrát sa aj stane, že sa zakokcú sami.
Dôležité je si vydupať to, čo chceš (aj keby si sa mal/-a cítiť ako úplny blbec :D). Pretože to je niekedy jediné, čo tu funguje. :)
