Blog
Ako sa to začalo.
(Moje štúdium vo Francúzsku)

Zdravím, volám sa Anet a o chvíľu sa chystám poriadne vystúpiť zo svojej komfortnej zóny.

Pred necelým rokom som sa rozhodla, že si chcem svoj druhý ročník strednej školy odštudovať v zahraničí. Prihlásila som sa do výmenného programu, s tým, že chcem ísť na strednú školu do Kanady. Prišlo mi to ako super nápad, no, úprimne povedané, veľmi sa mi ísť nechcelo.

O mesiac som všetko zrušila. Povedala som si, že radšej ostanem doma v pohodlí mojej izby. Vtedy sa ozvalo moje druhé ja, ktoré túži po nových zážitkoch a dobrodružstvách. Presvedčilo ma, že ísť na rok preč nie je až taký ´big deal´, ako sa zdá . A viete čo? Je :) .

Tušíte, ako som sa nakoniec rozhodla? (Asi áno, lebo keby som sedela doma, pravdepodobne by som nepísala tento blog, haha). Rozhodla som sa, že to skúsim. Povedala som si ´YOLO´ a išla som do toho. Teraz sedím na letisku a čakám na let do Paríža. Čítate dobre, do Paríža . Rozhodla som sa ísť študovať na rok do Francúzska.

Prečo Francúzsko?

Ani vám vlastne neviem presne povedať prečo . Niečo ma na tej krajine stále priťahovalo. Milujem ich jedlo, hudbu, jazyk, páči sa mi ich príroda (príde mi, že v nej majú všetko – hory, more, nádherné kvetinové polia, rieky... ). Francúzština mi nejde práve na úrovni C1, no verím, že sa nado mnou zľutujú a odpustia mi , keď si u nich na raňajky namiesto šunky (le jambon) vypýtam nohu (la jambe).

Vo Francúzsku som už mesiac - prišla som za mojou sestrou, ktorá sa sem s manželom a deťmi nedávno presťahovala. Za ten mesiac, čo som strávila v dedinke na hranici so Švajčiarskom blízko Ženevy, som zistila, že Francúzi sú veeeeľmi milí ľudia. Síce veľmi nerozprávajú anglicky, ale aspoň ma to donútilo precvičiť si moju francúzštinu. Potraviny v obchodoch sú trochu drahšie ako na Slovensku, ale nie je to nezvládnuteľné.

Zatiaľ ma najviac zaujal obchod, ktorý sa volá Grand Frais. Nájdete v ňom plno ovocia, zeleniny (jeden celý regál je venovaný len paradajkám), čerstvých rýb, mäsa, syrov a ovocných štiav rôznych druhov. Asi ani nemusím spomínať, že croissanty tu chutia celkom inak – sú jemné, no zároveň chrumkavé a maslové.

A samotní Francúzi? Zatiaľ len dobré skúsenosti

Vyššie som spomínala, že ľudia sú tu veľmi milí. Aby ste mi naozaj verili, pridám aj jednu skúsenosť:

Moji rodičia išli na dovolenku do Chorvátska a ja som sa rozhodla, že ich prekvapím a priletím za nimi zo Ženevy. Na letisko ma však nemohol nikto odviezť, tak som skončila v autobuse. Keď som nastúpila, chcela som sa uistiť u vodiča, že na to letisko naozaj ide.

Najprv som sa ho spýtala, či rozpráva po anglicky.... domyslite si odpoveď. Trochu som sa ale posnažila a vypadlo zo mňa aspoň čosi, čo sa celkom podobalo reči krajiny galského kohúta (oni vedia, že ste zmätení, sú však veľmi trpezliví a s úsmevom na ústach počkajú, kým zo seba čo-to vypotíte :D). Zistila som, že pán vodič ma odvezie na letisko, a že lístok si mám kúpiť v automate priamo v autobuse.

Keď som vystupovala na letisku, nevedela som, kam mám ísť – či doprava alebo doľava. V tom na mňa autobusár zatrúbil, naznačil mi smer vľavo a veľmi milo mi zakýval na rozlúčku. Je to úplná maličkosť, viem, ale mala som vďaka tomu dobrú náladu celý deň.

Najbližšie ma čaká orientačné stretnutie v Paríži a rada sa s ním podelím aj s vami :) Teraz však musím stihnúť lietadlo…

Anet.

P.S.: Rada ti v komentároch odpoviem na všetky tvoje otázky. Ak chceš vedieť viac o mojom pobyte, alebo sa ma niečo opýtať osobne, na Instagrame sa volám antkfsd.