Blog
Čo všetko čaká prváka na holandskej univerzite

Ahojte, volám sa Kristína, mám 19 rokov a donedávna som bývala v Bratislave. Momentálne som už dva mesiace v Holandsku a študujem na univerzite Saxion University of Applied Sciences, na ktorú som sa dostala aj pomocou InterStudy.

Tento článok píšem pre každého, koho zaujíma môj príbeh, ale hlavne pre tých, ktorí sú teraz v rovnakej situácii ako ja pred rokom – čas rozhodovania sa a procesov prihlasovania na školy, keďže pre maturantov toto obdobie práve začína.

Ak mám byť úprimná, počas predmaturitného leta som ešte netušila, kam chcem ísť a čo študovať, ale už dlhšie som vedela, že chcem ísť na vysokú školu do zahraničia. Často som od kamarátov a známych počúvala, aká je to nenahraditeľná skúsenosť, a nie len kvôli kvalite vzdelania v porovnaní so Slovenskom, ale aj čo sa týka pohľadu na život a vnútorného dozretia. A keďže som človek, ktorého napĺňa spoznávanie cudzieho, noví ľudia a nové jazyky, bolo rozhodnuté.

Začala som prezeraním jednotlivých univerzít, prečítala som si nespočetne veľa stránok, článkov a blogov, pretože research a dostatok informácii sú v tomto bode veľmi dôležité. Keď som sa rozhodla pre Holandsko (druhá možnosť bola Dánsko), sústredila som sa na univerzity, ktoré ponúka InterStudy a na ich jednotlivé odbory. V novembri som navštívila StudyFest v Bratislave, kde boli univerzity prezentované študentmi a profesormi, čo mi veľmi pomohlo. Vybrala som si International Tourism Management, po tom, čo som komunikovala s mnoho študentmi z tohto odboru na sociálnych sieťach.

Pre prihlásenie som si musela spraviť C1 certifikát z angličtiny, napísať a poslať personal statement (motivačný list) a pripraviť množstvo dokumentov, s čím mi v InterStudy pomohli.

Navštíviť Open Day je niečo, čo jednoznačne pri vyberaní školy odporúčam – ja som išla, mala som príležitosť vidieť univerzitu, rozprávať sa s reprezentujúcimi študentmi a profesormi, obzrieť si mesto a navštíviť student house v ktorom momentálne žijem. Bola to nenahraditeľná a vzácna skúsenosť a po tejto návšteve som si svojim výberom bola istá.

K procesu hlásenia patrili aj online testy a skype interview s jedným z profesorov, ktoré som musela absolvovať a prejsť. Po tomto som dostala výsledky, ktoré boli veľmi dobré, a bola som prijatá. Na niekoľko ďalších týždňov a mesiacov som na vysokoškolské štúdium mohla „zabudnúť“, lebo ma čakali maturity a potom krásne dlhé leto.

Niekoľko týždňov pred odchodom na univerzitu do Holandska prišli ťažké časy. Toto je niečo, čo pozná každý vysokoškolák, ktorý opustil domov – nervozita, „overthinkovanie“ či som si vybrala dobre, kam to idem a čo to preboha robím. Chcem však povedať, že tieto pocity sú úplne normálne a prirodzené a všetci moji kamaráti prežívali to isté. V prvom rade si treba uvedomiť, že ísť študovať do inej krajiny a začať úplne od začiatku vyžaduje veľa odvahy a samostatnosti, a nie každý je schopný taký krok urobiť. Je úplne v poriadku obávať sa nového, ale je správne pripomenúť si, že toto bolo moje rozhodnutie, ktorému predchádzala dlhá príprava.

Posledné dni doma boli najnáročnejšie, rodičia však išli so mnou a presťahovali ma autom, čo bolo poľahčujúce. Odkedy som však 23. augusta prvýkrát vystúpila z auta pred intrákom, doteraz som sa neprestala mať dobre – a to teraz myslím úplne vážne. Hlavne preto, že desať sekúnd po príchode som sa zoznámila s Viki z Košíc ktorá je tu tiež cez InterStudy a teraz je tu moja najbližšia kamarátka. Mať aspoň jedného kamaráta z rovnakej krajiny a rozprávať sa s ním materinskou rečou je tu vzácne pre všetkých.

Bývam v student house, ktorý patrí univerzite a ponúka ubytovanie na 1 rok pre všetkých international students, takže intrák je obývaný veľmi rôznorodo a nikdy tu nie je nuda. Som veľmi rada, že tu bývam. Je to super spôsob ako spoznať veľa ľudí, užiť si dostatok zábavy a zároveň nájsť niekoho, s kým si budem hľadať ubytovanie budúci rok.

Deventer je krásne historické mestečko, nie moc veľké, ale nie malé, ktoré leží na rieke Ijssel, v ktorej som sa už dvakrát kúpala (a vyslúžila si za to veľmi obdivné, ale aj odsudzovačné pohľady domácich).

Býva sa tu veľmi dobre. Keďže mám bicykel, nemusím platiť za dopravu. Bicyklovanie je tu veľmi rozšírené – je tu viac bicyklov ako ľudí a veľmi často sa kradnú. S tým treba v Holandsku jednoducho vždy počítať a dávať si pozor.

Najbližšie dni ma čakajú prvé skúšky, keďže školský rok je tu rozdelený na štyri „quarters“ – práve sme ukončili prvý. Študenti sú hodnotení na základe vedomostných testov, ale aj projektov a assignments, na ktorých pracujeme v skupinách a dlhšie. Čo sa mi na škole páči najviac je množstvo praxe a nie nekonečné memorovanie teórie.

Ani neviem ako a prvé dva mesiace sú za mnou. Spoznala som viac ľudí ako za celý predošlý život, mám tu nové priateľstvá, nové vzťahy, nový život. Tieto dva mesiace mi dali veľa – osamostatnila som sa, naučila som sa mnohým novým veciam, zdokonalila som sa vo varení a zistila som ako ma to baví – intrák naučí. Nikdy som nebola vysokoškolák na Slovensku, ale viem, že ani nechcem byť. Je to tu úplne iné a treba si zvyknúť na veľa vecí, ale systém mi vyhovuje a po nejakom čase potrebnom na zabehnutie to ide ľahko.

Na záver by som rada povedala jednu vec. Keby som od začiatku vedela, ako dobre sa tu budem mať, neplakala by som toľko a vôbec by som sa neobávala, aj keď to k tomu patrí. Teraz som šťastná a vďačná, že som sa pre Holandsko rozhodla. Chýba mi domov, rodina a naše krásne hory – tu má najvyšší kopec asi 300 metrov.

Teším sa domov a teším sa na slovenské jedlo, ale mám to tu veľmi rada a teším sa na to, čo ešte príde.