Blog
Môj prvý mesiac na University of Birmingham

A je to tu. Som v Anglicku. Z letiska som sa nadšená „vyštverala“ po všetkých schodoch a eskalátoroch s kuframi, ktoré stopercentne presahovali určený limit mojej leteckej spoločnosti a pomaly som si začala uvedomovať, že už nie je cesty späť – a nevedela som, či to je pozitívum, alebo skôr opak.

Na moju izbu som sa dostala pred desiatou večer. Zmiešané pocity, to vám teda poviem. Stále ale prevyšovala radosť, nadšenie. Nevedela som síce, čo ma čaká, ale niečo vo vnútri mňa mi hovorilo, že to bude fajn. A ono to tak vlastne aj bolo, s jedným „ale“.

Začiatky nebudú dokonalé

Treba si uvedomiť, že začiatky v novej krajine, na novej univerzite, s ľuďmi, ktorých vidíte prvýkrát v živote, nemusia byť vždy jednoduché a veľa vecí vás zaskočí - nech ste akokoľvek ready. Ja som snívala o štúdiu v Anglicku viac ako 5 rokov a mala som pozisťované a „vygooglené“ takmer všetko, každú maličkosť, no aj tak nastalo zopár momentov, keď by som jednosmernú letenku naspäť domov pravdepodobne neodmietla.

Najmä prvé 3 dni boli pre mňa najkritickejšie - nebyť mojej úžasnej maminy, ktorá so mnou volala 5-krát denne, aby sa pozerala na to, ako plačem, asi by som si tú jednosmernú letenku na Slovensko aj sama kúpila, haha.

Hľadala som správne slovo, ktorým by som opísala moje prvé 4 týždne na univerzite v UK. Napadlo mi iba slovné spojenie “ako na hojdačke”. Zvykanie si na britskú kultúru (ktorá sa fakt veľmi líši od slovenskej – pochopíte to, až keď v GB nejaký ten dlhší čas pobudnete), zoznamovanie sa s novými ľuďmi z rôznych kútov sveta (a následne zabúdanie ich mien po prvej sekunde, po ktorej meno vyslovili), spoznávanie Birminghamu (ktorý je viac priemyselný, ako historický, no stále má svoje čaro), chodenie do vychýrených klubov Birminghamu a na párty, trávenie času v mojom obľúbenom mieste na univerzite – knižnici, či pokusy o napodobnenie britského prízvuku (je celkom frustrujúce zmieriť sa s tým, že ho nikdy mať nebudem, aj keď ho najviac milujem, haha).

Freshers Week

Prvý týždeň (Welcome week, alebo Freshers week, ako ho tu volajú Briti) je zoznamovací, s desiatkami aktivitami na každý deň. Open-air cinema, societies fair, sports fair, walking tour po Birminghame, oficiálne privítanie medzinárodných študentov s jedlom zdarma, pizza nights, no aj silent disco, freshers ball či niekoľko ďalších párty, pri ktorých nás najviac pobavili opité Angličanky v minisukniach a crop-topoch bez búnd, pri daždivých 12°C. Toto bol pre nás najväčší kultúrny šok – úplne iná mentalita našich britských spolužiakov.

Nevyspelí tínedžeri vo vyspelej krajine

Síce som v Anglicku nejaký čas predtým už strávila, nikdy som si neuvedomila, aký veľký rozdiel je žiť na Slovensku v porovnaní s UK, čo sa mentality a správania ľudí týka. Pri 90 % mojich rovesníkov tu mám pocit, že práve oslávili 15. narodeniny. Anglické párty prebiehajú úplne inak a očividne máme na Slovensku aj iný typ humoru a zábavy ako Angličania.

Začala som byť alergická na slovo „pres“, čo je vlastne britská forma párty sprevádzaná hraním alkoholických hier ešte pred tým, ako sa ide do klubu (možno to znie zábavne, ale presy, ktoré som zažila ja, boli viac primitívne, ako zábavné, nuž, vravím, že iná mentalita).

Na anglické móresy sme si my, ľudia z „východnej“ Európy, teda Slovenska, chvíľku zvykali, no teraz sa už iba smejeme a zakaždým prajeme Angličankám veľa zdravia, keďže holé kríže, výstrihy po kolená a sukne bez siloniek asi v anglickom októbrovom počasí nebudú najlepší nápad, haha.

Školský systém a prístup, ktorý si zamilujete

Aby som si nerobila srandu iba z anglických dievčat, spomeniem tu hneď niekoľko pozitív, ktoré som si mala možnosť všimnúť už v prvé dni na univerzite – školský systém, prístup profesorov a milí ľudia na každom rohu ma ihneď presvedčili, že som si vybrala správne. Spoznala som ľudí z desiatok krajín, z rôznych kútov sveta, no aj veľa Čechov a Slovákov, ktorým som vďačná, že s nimi môžem hovoriť po slovensky a rozumejú mi. Síce som angličtinu vždy zbožňovala, až tu som si uvedomila, ako veľmi by mi chýbalo, ak by som tu nemala nikoho „domáceho“, s kým by som sa mohla porozprávať v mojom rodnom jazyku.

Napriek tomu, že Veľká Británia nie je ani zďaleka dokonalá krajina, robí mi neskutočnú radosť vidieť, aká vyspelá je. Klimatická zmena, rôznorodosť, LGBTQ+, dôležitosť psychického zdravia, o tom všetkom je na univerzite počuť každý deň. Mali sme úvodné prednášky o akceptácií ľudí iného vierovyznania, farby pleti, či sexuálnej orientácie, o rovnosti študentov, o tom, že nikdy nie je slabosť požiadať o pomoc, keď ju potrebujeme, práve naopak.

Univerzita má hneď niekoľko centier, kam možno zájsť, ak máte akýkoľvek problém, či už vo vašom osobnom alebo študentskom živote. Nahlas sa tu hovorí aj o akýchkoľvek psychických poruchách či sexuálnom obťažovaní. Iné vierovyznanie, sexuálna orientácia, farba pleti či vek tu pre nikoho nesmú byť prekážkou. A ani nikde inde na svete. Toto je vec, o ktorej by sme mali počuť aj na Slovensku oveľa viac, čo myslíte?

Môj mesiac na University of Birmingham mám za sebou a onedlho ma čakajú prvé deadliny. Každý jeden deň v tomto mesiaci bol úplne iný a nikdy som nevedela, čo ma bude čakať. Neviem, po akej dobe sa človek vie usadiť v novom prostredí, no mám pocit, že moje “usadenie” tento mesiac nastalo a mám z toho obrovskú radosť. Napriek tomu sa už neviem dočkať rodiny, kamarátov, horúcej vane a najmä – slovenského jedla.

Moje ďalšie fotky a zážitky z Birminghamu môžete sledovať na Instagrame @bkrasova