Blog
Prvý, prvá, prvé... momenty štúdia v zahraničí

Všetci hovoria, že začiatky bývajú najťažšie, no ja si naopak myslím, že sú tými najľahšími. Všetko je zaujímavé, človek sa stretáva s novými ľuďmi, novými vecami... Čas uteká tak rýchlo, že sa ani nenazdáš a už je štvrť roka za tebou.

Prvý deň

Ako spôsob prepravy som si zvolila „rodičtaxi“, pretože toľko vecí, čo som si nabalila, by neodviezlo žiadne lietadlo. Samozrejme, po siedmich mesiacoch niektoré ležia stále v kufri a zostanú tam pravdepodobne až dokonca – ale to je tá naša dievčenská choroba, zbaliť trikrát viac ako potrebujeme. :D

Celou cestou som, samozrejme, stresovala. Pripravovala som si v hlave prvé vety, ktoré poviem mojej hosťovskej rodine, a to ani nehovorím o všetkých možných katastrofických scenároch, ktoré som si predstavovala... Ale ako sa ukázalo, všetok môj stres bol zbytočný.

Práve naopak, keď sme dorazili, privítali ma milí ľudia a ukázali mi velikánsku izbu, ktorú som mala odteraz nazývať svojou. Aj oni si lámali hlavu nad tými najvhodnejšími prvými slovami. Ja som bola tak zaujatá svojimi obavami, že mi ani na um nezišlo, že sa rovnako môže cítiť aj moja hosťovská rodina. Prvý raz prijímali výmenných študentov, a predsa len, pustiť si do domu cudzích ľudí na celý jeden rok nie je žiadna sranda. A buďme úprimní, o to menej, keď tými ľuďmi majú byť tínedžeri.

Keď sme sa ale vzájomne presvedčili, že ten druhý je „normálny“, boli sme všetci pokojnejší, uvoľnenejší a netrvalo dlho, kým sme sa spriatelili.

Takže moja rada pre teba: Nestresuj a buď sám sebou. ☺

Prvá hodina

Hneď druhý deň po mojom príchode začal nový školský rok. Ja som mala to šťastie, že s mojím hosťovským bratom z Mexika navštevujeme tú istú školu, takže sme v tom boli dvaja. Pred slávnostným otvorením sa k nám pripojili ešte dvaja ďalší výmenní študenti, s ktorými sme sa ihneď spriatelili.

Na moje nemilé prekvapenie som polovicu riaditeľovho prejavu nerozumela a v duchu som sa modlila, aby sa ma nikto nič neopýtal. Všetci rozprávali príliš rýchlo a skutočnou nemčinou, na ktorú nás slovenskí učitelia nepripravia...

Vzápätí začali žiakov z celého ročníka deliť do menších skupín – tutoriátov, ako som sa neskôr dozvedela. Som v jedenástom ročníku, čo znamená žiadne pevné triedy a žiadny spolužiak, s ktorým by som mala všetky hodiny. Hodiny trvajú 90 minút a takmer na žiadnej nevyučuje učiteľ pre nás typicky frontálne (čiže stojí pred tabulou a vysvetľuje), no panuje tam voľnejšia atmosféra, učitelia sú medzi žiakmi, a majú pripravené prezentácie a iné materiály. A hlavne, požadujú od žiakov, aby pracovali samostatne. Pravdupovediac, trvalo mi dlhšie, kým som si na tento systém zvykla, no teraz neviem pochopiť, prečo tak nerobí viacero škôl.

Pred prvou 90-minútovou hodinu (čo bola moja „obľúbená“ matematika) som si myslela, že nie je možné, aby človek zvládol počúvať a počítať hodinu a pol bez prestávky. No ani som sa nenazdala, a bolo po hodine. Kreatívnym, moderným vyučovaním a aktívnym zapájaním žiakov do učiva prebiehajú hodiny celkom rýchlo. Asi po dvoch mesiacoch som začala rozumieť všetkému, čo učiteľ hovorí. Ešte stále sa však necítim vo svojom živle, keď ma vyvolajú alebo mám rozprávať dlhšiu dobu. Ale to len preto, lebo chcem rozprávať a znieť ako domáci. A to sa nedá :)

Tip pre teba: Nezľakni sa, keď zo začiatku nebudeš rozumieť. Chce to len trpezlivosť. Rozprávaj čo najviac a uvedom si, že nemčina je pre teba cudzí jazyk, preto nevadí, keď hovoríš s chybami alebo akcentom!

Prvé smútenie za domovom

Začiatky pre mňa ťažké neboli. Denne som stretávala nových ľudí, musela som vybaviť kopu vecí a na smútok nezostal čas. Až po nejakom mesiaci, keď všetok ten rozruch ustal a vytvorila som si ustálenú dennú rutinu, prišli momenty, keď mi neskutočne chýbala rodina. Moja hosťovská rodina sú skvelí ľudia, no rodina je iba jedna a doma je doma...

Napriek tomu som sa rozhodla ostať aj cez Vianoce a ostatné sviatky či prázdniny a plne sa koncentrovať na dôvod, prečo som tu – naučiť sa nemecky, spoznať novú kultúru a život v inej krajine.

​

Samozrejme, aj ty budeš mať počas svojho výmenného pobytu v Nemecku chvíľky, keď sa ti bude cnieť za domovom, ale vždy si povedz, že rodina na teba počká a uži si ten čas, ktorý tu môžeš stráviť.