Blog
"Ťažký" život študenta v Holandsku

Škola mi ešte cez prázdniny poslala pohľadnicu (a milión mailov) a pokyny k Introduction week. Je to týždeň pred oficiálnym začiatkom školy. Poskytuje možnosť spoznať spolužiakov, učiteľov a trochu si zvyknúť na tamojší život pred tým, ako začne vyučovanie.

Naozaj ma potešilo, ako familiárne sa k tomu stavajú a začala som sa tešiť ešte viac. A to som ešte ani nevedela, čo všetko ma čaká.

Najťažší je vždy začiatok

Prvé stretnutie celého ročníka: Škola prenajala sálu v kine, o ktorom som nevedela, že je kino, až kým som neprišla. Holandské názvy naozaj nie sú nič jednoduché na vysvetľovanie. S výslovnosťou to je ešte horšie, takže keď som sa aj pýtala na cestu, ľudia nevedeli, čo presne od nich chcem.

Kinosála, ktorú si škola prenajala

Napriek tomu sa mi všetci snažili pomôcť. Nie len v tento deň, ale vždy. Keď vidia, že ste stratení, prídu sami sa opýtať, či nepotrebujete pomoc. To je niečo pre nás neuveriteľné – a tu úplne bežné.  

Prvé dojmy som nemala bohvieaké. Keď som videla tu masu ľudí, ktorá sa tvárila  ako prváci, mala som namále, aby som sa neotočila na päte a nezdrhla. Široká škála národností, pleti aj veku.

Mali pre nás prichystaný program, ale to, čo všetkých zaujímalo najviac, boli triedy. Povedali triedu a potom čítali mená ľudí v nej. Napriek tomu, že ich bolo 9, moje meno sa nikde neobjavilo. Takže som zostala na ocot a ďalej som to musela riešiť sama. Našťastie sa ukázalo, že je všetko v poriadku. Problém bol len s menom, na ktorom si idú jazyk dolámať a nejde im do hlavy, čo sú tie kvačky nad písmenami. Po treťom pokuse som to s vysvetľovaním vzdala. Napriek tomu si interpunkciu v mene stále píšem. Len tak zo srandy. Nebudem im to predsa uľahčovať.

Bez navigácie ani na krok

Ďalší deň sme sa už mali stretnúť v budove školy.  Od toho dňa som už všade chodila len s navigačkou a bolo mi jedno, že na ňu miniem všetky mobilné dáta. Cestou som sa niekoľkokrát stratila a meškala som. Dobehla som spotená, unavená, zadýchaná a samozrejme posledná.

Úvodný týždeň

Rozdelili nás do skupín a dali nám vyskúšať prácu podobnú tomu, čo budeme robiť počas školského roku. Rozdali projekty a na konci dňa sme to prezentovali. Pri práci som okamžite prestala pochybovať o tom, či ostávam. Pripomenula som si, ako ma to baví. To bola dostatočná motivácia.

Jedlo, pitie, pláž a party

Večer sa organizovalo Pubcrawl, čo vlastne znamenalo ísť sa spolu opiť a na party - len krajšie povedané. Pôvodne som sa z celého týždňa najviac tešila na toto.  Bola som ale strašne unavená, tak som si išla len na chvíľku zdriemnuť, že ich dobehnem potom. Samozrejme som zaspala a nikde nešla.

No a potom som sa konečne dočkala aj Activity beach day. Napriek tomu, aké sú obvyklé klimatické podmienky v Holandsku, celý týždeň bolo počasie naozaj perfektné.  Žiaden dážď a teploty nad 25 stupňov prekvapovali turistov aj domácich. Dokonca som nahovorila pár spolužiakov a okúpali sme sa v mori.

Pohodička na pláži

Aktivity mali podporiť teambuilding, ale nikto nikoho do ničoho netlačil. Chcel si - šiel si, nechcel si - ostal si v plážovom bare. Dostali sme kupóny na drinky a po ukončení aktivít sa robilo BBQ. Všetko platila škola a dokonca mali aj menu pre vegetariánov. Večer potom bola ďalšia party, tentokrát organizovaná študentskou firmou. Tu sa mi už podarilo zúčastniť. K party vám ale nič nepoviem. Len to, že to bola sranda. To stačí. :)

Najužitočnejšia vec pre život v Holandsku

Počas úvodného týždňa som mala ešte veľkú úlohu. Zohnať si najužitočnejšiu vec pre život a štúdium v Holandsku. Bicykel. Všetko je im tu prispôsobené, dá sa nimi všade dostať a majú aj špeciálne parkovacie miesta (dokonca celé parkovacie domy). Najvýhodnejšie je kúpiť second-hand bicykel a najlepšie ceny samozrejme nájdete na internete. Tam ľudia ponúkajú svoje staré aj za menej ako 100e.

Jazdí sa tu naozaj na všetkom. Retro, bmx, športové, mestské, vyzdobené aj čisté čierne. Len si vybrať. Mojím problémom však bola výška, takže som si bicykel potrebovala vyskúšať. Vopred som vedela, že nájsť si ten pravý nebude jednoduché. Lepšou voľbou preto boli kamenné predajne.

Správny výber bicykla je hotová veda

Moje skúsenosti s úradmi

Ešte cestou v karavane, keď už som sa veľmi nudila, mi napadlo pozrieť si pokyny pred vycestovaním, ktoré nám poslalo Interstudy. Len náhodou, či som niečo nezabudla. Jasné, že zabudla. Verím, že nie som jediná, komu pamäť vynecháva, takže možno sa toto niekomu zíde vedieť:

Mala som mať so sebou úradne preloženú a overenú kópiu rodného listu. Nemala som. Malo sa to doložiť aj s podpísanou zmluvou o ubytovaní pri registrácií na úrade.
Našťastie, neskôr od spolužiakov som zistila, že im postačí doložiť doklad totožnosti (pas/občiansky) a rodný list priniesť dodatočne (!).

Strašne sa mi to ale nechcelo riešiť. Bála som sa, že si ho predsa len vypýtajú. Tak som to odkladala a odkladala. Bez registrácie sa ale ďalej s vybavovaním nepohnete. Ani účet v banke, ani študentská pôžička, ani poistenie.

Na registráciu si musíte dohodnúť stretnutie na mestskom úrade. Stretnutie sa dá vybaviť cez internet alebo osobne. Moja veľká vďaka patrí mojej novej kamarátke, ktorá je zhodou náhod domáca. Zavolala za mňa na úrad, aby stretnutie dohodla. Pani z úradu na ňu začala kričať, pretože sa toto celé má absolvovať do 5 dní od podpisu zmluvy (alebo niečo také) Ja som mala asi týždenné meškanie.  Ona však sľúbila, že pôjde so mnou. No môže si človek želať viac?

Napokon sme tam teda šli spolu. Na to, ako fungujú úrady, nemôžem povedať zlé slovo. Na čo sa ale posťažovať musím, sú ich znalosti geografie. Som zo Slovenska. Nie, nie zo Slovinska. Áno, je to v Európe. Nie, nemyslím Československo – to už neexistuje.

Nočný Haag

Svoju voľbu neľutujem

Keď som sa porovnávala s kamarátmi vysokoškolákmi, síce mali dlhšie voľno a o dosť menej problémov, ale nikto z nich nebol z vysokej tak nadšený. Myslím si, že je to veľký krok v živote študenta. A pre seba by som chcela len to najlepšie, nič menej :)