Blog
Výmenný pobyt vo Švajčiarsku: Čo si v katalógu neprečítaš

Ahojte, volám sa Paulína, mám 16 rokov a tento rok trávim výmenným pobytom vo Švajčiarsku. Ak sa aj ty (ako ja minulý rok) trápiš rozhodnutím, či odcestovať na rok preč, tu si na správnom mieste.

V mojom článku sa ti pokúsim viac priblížiť, ako asi výmenný rok vyzerá, a ukázať ti, že sa nemáš čoho báť. Poviem ti viac o mojich zážitkoch, o nových ľuďoch, ktorých som spoznala a budem sa ti snažiť dať nejaké rady a tipy, ktoré by ti to celé mohli uľahčiť.

Všetci však dobre vieme, že sa na svet nedá pozerať iba s ružovými okuliarmi. Preto sa  ti budem taktiež snažiť popísať ťažkosti, s ktorými som sa tu stretla a ako som ich vyriešila. Ale začnime od začiatku.

Prvý kontakt so Švajčiarskom

Celé to začalo veľkým skokom do neznáma. Úprimne, vôbec som netušila, do čoho som sa to namočila. Dokonca ani počas mojich posledných dní na Slovensku som neverila, že naozaj na rok odídem. Že všetko, čo sa zdalo byť len snom, sa malo stať skutočnosťou.

Realita ma ovalila prvýkrát až po pristátí na letisku v Zürichu, kde už na mňa čakala moja hosťovská rodina. Po zoznámení sme nasadli s mojimi tromi obrovskými kuframi do vlaku, a pustili sa do neznáma. Áno, všetci spolu. Prišli sme do malej dedinky,  do ich obrovského domu, kde mi ukázali mi izbu, kde budem žiť. Na mňa toho bolo v tom momente až príliš. Neznámi ľudia, ktorí mali byť mojou rodinou a neznámy dom, ktorý mal byť mojím domovom. A uprostred toho všetkého, som tam stála ja. Sama. Teda aspoň vtedy som si to myslela.

Moja hosťovská rodina bola veľmi ochotná a snažila sa pomôcť. Boli tu pre mňa, keď som sa chcela zdôveriť. Ale všetci vieme, že lepšia rada ako od mamy neexistuje, takže som sa zdôverila aj ja mojej. Počuť radu z dvoch rôznych strán mi veľmi pomohlo. , Ak by si aj ty mal/mala nejaký problém, neuzatvor sa do seba, vyrozprávaj sa a nezabudni, že v tom nie si sám/sama.

Prvý školský deň alebo Nie je nemčina ako nemčina

Po prvom týždni prišiel prvý školský deň a moje obavy boli obrovské. Vedela som, že sa vo Švajčiarsku rozpráva dialektom, a preto som mala neskutočný strach, že v škole ničomu nebudem rozumieť. Ale moje obavy boli neopodstatnené.

V škole boli všetci spolužiaci neskutočne milí a otvorení - čo vyvracia to, čo si myslíme o Švajčiaroch. :) Je síce pravda, že sa rozprávali v dialekte, ale boli ohľaduplní voči mne a rozprávali aj „Hochdeutsch“ (spisovnou nemčinou). Neskôr v tento deň som zistila, že nie som jediná výmenná študentka v mojej triede. A aj napriek tomu, že je naša trieda veľmi malá, som v tom nebola sama.

Škola a voľný čas

Keď netrávim čas s mojou hosťovskou rodinou, som väčšinou s mojimi kamarátmi v škole. Tým, že stredná škola vo Švajčiarsku trvá väčšinou až dlho do poobedia (a niekedy až do večera), nemám cez týždeň veľa času sa s nimi stretávať. To je asi aj dôvod, prečo mám pocit, že čas tu neskutočne rýchlo letí. Veď ešte len pred chvíľou som sedela v lietadle smerom sem a teraz už nemám pomaly ani dva mesiace do odchodu. Za tých 9 mesiacov som toho neskutočne veľa videla, zažila a naučila sa. Dokonca sa musím priznať, že Švajčiarsko poznám lepšie ako Slovensko. :/

V Bratislave som na nemeckom bilingválnom gymnáziu a preto som si myslela, že to na hodinách nebudem mať až také ťažké. Ale musím sa priznať, že to tak nebolo. Zo začiatku som väčšinou iba prikyvovala hlavou, aj keď som absolútne ničomu nerozumela. Ale aj to patrí k tomu: učiť sa zo svojich chýb. Po čase som si na to však zvykla a všetko bolo zase v poriadku. Treba sa len snažiť, nebrať všetko lážo plážo a učitelia to ocenia.

Ak máš nejaké otázky alebo ťa niečo konkrétne zaujíma, napíš mi do komentárov a ja sa tomu rada budem venovať v ďalšom článku.